História fanúšikov

Mnohých z Vás istotne zaujíma história fanúšikov Spartaka. Nasledujúci článok Vám má priblížiť ako sa formovala fanúšikovská scéna v Trnave. Pripomenieme Vám najdôležitejšie udalosti, ktoré nejakým spôsobom zasiahli do života fanúšikov, ako aj samotného klubu, nakoľko život Spartaka a jeho fanúšikov je úzko spätý. Pozornosť sústredíme na neformálne skupiny, pretože život fanúšika sa odohráva najmä v nich a väčšina z nás nemá a ani nemôže mať dostatočné vedomosti o našej histórii. Samozrejme, budeme sledovať aj vývoj oficiálnej línie – Fanklubu.

Píše sa 10. apríl roku 1966 a v Trnave bol založený SPARTAKCLUB – klub priateľov TJ Spartak Kovosmalt pod vedením Viliama Blažka. Prichádzajú roky najväčšej slávy a Spartak sa stáva päťnásobný majster Československa. Návštevnosť na zápasoch vysoko prekračuje hranicu 10 000 divákov. Fanúšikovia vo veľkom počte jazdia po celom Československu. Na štadiónoch majú svoje miesto skupiny fanúšikov, ktorí svoju oddanosť klubu dávajú najavo hlasným povzbudzovaním. V hľadiskách sa objavujú zástavy na tyčiach, transparenty s písanými odkazmi, ktoré veľmi vtipne reagujú na aktuálne dianie v našom futbale. Atmosféra na zápasoch bola podľa rozprávania starších spartakovcov výborná. V tomto období graduje rivalita medzi fanúšikovskými tábormi. Okrem tradičného belasého nepriateľa sú to najmä pražské kluby a v nich hrá prím Sparta. Súperi sa nemôžu vyrovnať s faktom, že sme najlepší, a preto sú naši futbalisti často terčom nenávisti. Vyvrcholilo to útokom sparťanov priamo na ihrisku. Fyzický atak na futbalistov bol nasledujúci rok v uliciach Trnavy potrestaný…

Do života Spartakovcov významne zasiahlo semifinále PEM proti Ajaxu. Na odvetný zápas do Trnavy prišlo asi 3000 Holanďanov a ich návšteva zanechala hlboký dojem. Oblečenie v klubových farbách – čiapky, šále, svetre, sa odvtedy objavuje aj u nás. V roku 1973 je v zápase PEM otvorená nová železná Južná tribúna a okamžite sa stáva miestom Kotla. Od polovice 70.rokov sa v Kotli na Južnej schádza pravidelne veľký počet Bílích Andelov – ako sa od 60.rokov prezývali hráči klubu a aj jeho fanúšikovia. Ich počet kolísal, ale väčšinou sa pohyboval okolo čísla 300. Návštevnosť, vzhľadom na slabšie výkony Spartaka, bola stále na slušnej úrovni. V lige nám pravidelne v ukazovateli popularity patrilo 2-3 miesto! Vzhľadom na tento fakt by sa mohlo zdať, že čísla z Kotla nie sú ohromujúce, ale treba brať do úvahy, že fanúšikovské zázemie v kotloch sa ešte len vyvíjalo a v našich končinách to bolo niečo nové. Na fanúšikovské hnutie mali negatívny vplyv aj komunistickí funkcionári na zväze…V tej dobe mala väčšina tradičných klubov v lige svoje Kotle. Na slovenskej scéne sme jasne dominovali! Naši fanatici cestovali prakticky všade a naopak k nám od konca 70. rokov často neprichádzal nik… Z toho dôvodu početnosť Kotla pri domácich zápasoch klesala…Výnimku tvorili zápasy s pražskou Spartou, ktorá mala v tej dobe najpočetnejší tábor fanúšikov. Objavovali sa pravidelne a nútili nás k maximálnej mobilizácii. Na Slovensku bola najväčším súperom paradoxne Nitra! Derby zápasy v 80.rokoch boli dramatické nielen na ihrisku, ale aj na tribúnach, či uliciach… Starý belasý nepriateľ v tej dobe zažíval krízu, ktorá sa prejavila aj na jeho fanúšikoch. Ich návštevy k nám boli často anonymné. V prvej polovici 80.rokov v rámci interpohára k nám zavítal Ferencváros a ich návšteva sa nezaobišla bez násilností. Vzájomná nenávisť medzi Slovákmi a Maďarmi tomu dosť napomohla..

V tej dobe Kotel – ako sa hovorilo miestu na tribúne, kde sme sa schádzali, migroval cez polčasovú prestávku na Severnú tribúnu. Stávalo sa tak so železnou pravidelnosťou. Vstup na Južnú bol dlhé roky od Západnej, takže si viete predstaviť tie komplikácie, ktoré sprevádzali členov Kotla… Na Južnej sa zostávalo celý zápas, len keď sa na ňu útočilo v 2. polčase. Významné miesto v Kotli si postupne získavajú fanúšikovia Spartaka zo Serede. Z ich radov vyšiel aj legendárny “kápo” Kotla – Pagáč. Počet sympatizantov stúpa aj vďaka celoeurópskemu boomu. Pribúdajú nové chorále, uzatvárajú sa prvé spojenectvá, ktoré väčšinou nemajú dlhú životnosť. Častejšie medzi tábormi dochádza ku konfrontáciám, najmä medzi odvekými rivalmi. V tej dobe okúsia našu chuť bojovať takmer všetky výpravy, ktoré sa k nám odhodlali… Medzi vrcholy určite patrí návšteva Sparty v polovici 80. rokov. Asi 100 sparťanov sa počas 1.polčasu v hosťovskom sektore správa veľmi sebavedome, čo nezostane bez odozvy a počas prestávky dostávajú slušný nárez. Väčšina hostí hľadá útočisko v kabíne hráčov Sparty. Po zápase sa do násilností zapojil prakticky celý štadión… Bývalo celkom bežné, že sa prakticky celý Kotel zúčastňoval pozápasového “odprevádzania” hostí. Z času na čas sa takýchto aktivít zapájal celý štadión, ako pri zápase s Baníkom Ostrava. Vtedy, po neodpískanej penalte v záverečných minútach, prakticky celý štadión -návšteva cca 7000 divákov, čaká na rozhodcov. Márnej snaha, rozhodcovia sú zabarikádovaní na štadióne. Dav však objaví auto jedného z nich pod Severnou a obracia mu ho na strechu!

Spartak v tej dobe končil v tabuľke okolo 10.miesta.Vonku bola naša hra bezzubá, ale doma sme bývali nedobytní! Bolo celkom bežné ,že aj prvé mužstvo u nás prehralo. Veľký podiel na tom samozrejme mali trnavskí fanúšikovia, ktorí na mužstvo vyvíjali potrebný tlak. Oveľa lepšie výsledky sme mávali v pohári. Ten sme v roku 1986 víťazstvom nad pražskou Spartou aj získali. Na finále v Jelšave boli stovky priaznivcov Spartaka. Víťazstvo nám zabezpečilo aj účasť v Pohári víťazov pohárov – PVP. V 1.kole nám žreb prisúdil ťažkého súpera – VfB Stuttgart. Prvý zápas na nemeckej pôde sme prehrali 1:0 po veľmi prísnej penalte, ktorú prifilmoval Klinsmann! Na odvetu sa tešilo mnoho priaznivcov Spartaka a podľa oficiálnych zdrojov si na štadión našlo cestu 16 tisíc fanúšikov! Celé mesto žilo odvetou! Na Prednádraží, v legendárnom podniku Tácka, viseli vlajky už od obeda! Na zápas dorazili aj nemeckí fanúšikovia a rozhodne dali o sebe vedieť. Prišli ich asi 3 stovky a boli centrom pozornosti najmä mladších fanúšikov. Veľkým hitom boli u nich tlakové trúby a šály v klubových farbách. Tie po tomto zápase opäť prišli do módy. Samozrejme, nedali sme sa zahanbiť ani my! Kotel v tom čase mával asi 200 hláv a sídlil v dolnej časti Á-čka Južnej. Tentoraz ale záujem predčil naše očakávania, Kotel bol preplnený a museli sme rozložiť časť našich fanatikov aj na B-éčko! Odhadom sa nás zišlo asi 1000! Atmosféra bola skvelá aj vďaka našim futbalistom, ktorí nakoniec remizovali. Rozhodca nám nespravodlivo vylúčil Janka Gabriela po vzájomnej potýčke s nemeckým brankárom no napriek tomu sme celý 2. polčas neúspešne dobýjali bránu VfB! Fanúšikovia boli napriek tomu výborní! Po zápase bolo v uliciach mesta sebavedomie nemeckých fanúšikov rýchlo schladené! Kolujú fámy, že v návale hnevu bolo rozbitých niekoľko áut, ale nedá sa z presnosťou zistiť či je to pravda…

Do kín sa v tej dobe dostáva film „Proč“, natočený podľa skutočnosti o sparťanských fanúšikoch a fandenie v Kotli je veľmi populárne! V priemere sa nás tam schádza asi 500. Do ligy prichádza Dunajská Streda a o zábavu je postarané… Návštevy sú v tej dobe vysoké. Priemerne chodí asi 10 000 divákov, aj keď sa málokedy priznalo, koľko bolo na štadióne v skutočnosti fans… Výborné zápasy, v skvelej kulise sme odohrali proti Banskej Bystrici, ktorú v tej dobe trénovala naša legenda, Jozef Adamec. Vrcholom však, pri druholigovej anabáze úhlavného belasého nepriateľa, bývali zápasy proti pražským klubom. Zo slovenských rivalov to bola hlavne Nitra a Dunajská Streda. V oboch mestách boli naši fanatici atakovaný, čo samozrejme nikdy nezostalo bez odozvy. Pomsta bola vykonaná vždy! Hlavne, čo sa týka DAC-u! Na jednom zápase u nich boli spartakovci tvrdo lynčovaní! Následný zápas u nás na jeseň v roku 1987 sme im ich trúfalosť tvrdo oplatili! Televízia dokonca natočila reportáž o trnavských fanúšikoch a Naši fanatici bez problémov na kameru rozprávali o pomste… Komunistická propaganda ale vymyslela šťastný koniec, v ktorom priaznivci DAC-u odišli z Trnavy bez ujmy na zdraví! Na železničnej stanici však prebehlo tradičné “odprevádzanie” hostí… Ligové súboje nás v tom čase často zviedli dohromady s Baníkom Ostrava. Vzťahy medzi nami neboli v tej dobe príliš ružové. O priateľstve, či nenávisti rozhodovali často maličkosti a jedna taká maličkosť rozhodla aj o osude našich klubov. Myslím, že to bolo v 86. roku. Hrali sme na Bazaloch a zápas sa vtedy nehral pre hmlu. Cestovalo tam vtedy asi 10 spartakovcov a v rámci bežných “spoločenských noriem” boli pred zápasom atakovaní od baníkovcov… Paradoxne, keďže sa zápas neuskutočnil a mal sa odohrať nasledujúci deň, bol nám poskytnutý nocľah! Takto nejak sa začalo rodiť priateľstvo a neskôr družba, ktorá vydržala takmer dve desaťročia. Vtedy to ale nik zo zúčastnených nemohol tušiť. Pre poriadok, poďakovať sa na trnavskej strane za to môžeme legendárnemu Pagáčovi! Nasledujúce roky nás často zviedli dohromady s Baníkom a to čo sa na Bazaloch vtedy “upieklo” postupom času prerastalo do pevného spojenectva.

V nasledujúcich rokoch stojí za zmienku ešte nevydarené finále slovenského pohára proti Interu, s vysokou účasťou Bílích Andelov a návrat starého nepriateľa do ligy. Už prvý súboj na Tehelnom poli sa odohrával vo výbornej atmosfére pred asi 15-tisícovou kulisou. V kotli sa nás tam zišlo asi 300 a na štadióne sme jasne dominovali. Domáci v tej dobe tiež naberali na sile a treba uznať, že sa učili veľmi rýchlo a po zápase nás “odprevadili” na Nové mesto… Na najbližšie domáce derby sme sa na nich riadne “tešili” a chceli sme im oplatiť ich “pohostinnosť”. Na náš veľký žiaľ sa ale žiadni belasí vlajkonosiči neukázali…

Koniec 80.rokov priniesol hlbokú krízu v Spartaku a klub neslávne vypadáva do 2. ligy. Napriek tomu tam nebola nuda a odohrali sme kopu zaujímavých zápasov pred často veľmi slušnou kulisou! Doma obvykle bývalo vyše 3000 divákov a von cestovali stovky Spartakovcov, aj vzhľadom na vysoký počet klubov zo západu Slovenska. Na domácom zápase s VSS Košice nadväzujeme kontakt s hosťami a je z toho niekoľkoročné priateľstvo. Okrem už spomínaného vysokého záujmu fans o klub, stojí za zmienku víťazstvo vo finále slovenského pohára nad prvoligovou Nitrou. Na ružomberské finále vycestovala asi tisícka skalných! V ďalšom, tentoraz už československom finále sme vo Frýdku-Místku podľahli Baníku Ostrava. Na zápase prišlo k potvrdeniu spojenectva, k veľkej spokojnosti, asi 300 trnavských fans.

Začiatok 90. rokov bol ako na hojdačke. Výkony mužstva boli sotva podpriemerné a tomu zodpovedal záujem ľudí o fandenie ako aj samotná návšteva nášho štadióna. Je dosť možné, že sa v Kotli prejavila generačná výmena, pretože atmosféra v ňom bola dosť slabá. Ale takéto problémy postihnú každý klub a záleží len na ľuďoch či sa z toho dostanú. Možno to bolo len ticho pred búrkou, ktorá na naše veľké šťastie prišla a trvalo poznačila Bílích Andelov!

Prvá polovica 90. rokov priniesla dôležité spoločenské zmeny, ktoré sa týkali aj futbalového hnutia. Okrem toho, že komunisti definitívne padli, v roku 1993 prichádza k osamostatneniu Slovenskej republiky. V lige razom zmizla veľká česká konkurencia. Je jasné, že sa nám zjednoduší cestovanie za Spartakom, avšak liga stratí na kvalite…Veľké zápasy so Spartou, či Baníkom nám dali rozhodne viac ako Prievidza, Senec alebo Humenné. Na druhú stranu, mali sme tak pri troche snahy, väčšiu šancu dostať sa na pozície, ktoré by si Spartak aj jeho priaznivci zaslúžili! To, že to príde tak skoro, už v 2. roku samostatnosti, väčšinu z nás príjemne prekvapilo a niektorých trvale poznačilo! Samozrejme, v dobrom!

Posledné federálne roky nestoja príliš za zmienku. V lige okupujeme spodné priečky tabuľky a len vďaka rozdeleniu nevypadávame. O nejakej podpore klubu je zbytočné hovoriť. Všetkých poznačila kríza Spartaka. Z domácich zápasov stojí za zmienku len ten s Baníkom a Brnom. Na obidvoch s vysokou účasťou hostí. Kým v prípade Baníku je to príjemná návšteva, o Brne sa to už nedá povedať… Po zápase prichádza k celému radu incidentov, takže je jasné, že Brno nebude patriť medzi našich obľúbencov!

Samostatná slovenská liga nám zo začiatku tiež nepriniesla veľa radosti. Prvý rok hráme v skupine o záchranu a zaujímavých momentov príliš nie je. Zápas v Prievidzi je náš prvý výjazd na Slovensku a na prekvapenie schádza sa tam asi 600 fans Spartaka! Každému je ale jasné, že na Slovensku budeme kraľovať! V Žiline sa to tiež potvrdzuje, asi 100 našich fanatikov dáva domácim pocítiť, kto je pánom ich štadióna! Najdôležitejšou udalosťou ale bolo založenie Alky Fans! Prvá skupina fanatikov, ktorá dala u nás o sebe vedieť a svojim názvom vystúpila z anonymity. Meno skupiny bude onedlho dobre známe celému Slovensku a bude skvele reprezentovať klub! Okrem toho začína aktívnejšie vystupovať aj Fanklub Spartaka, ktorý obnovil činnosť 18.02.1988 pod názvom Klub priaznivcov Spartaka TAZ Trnava. Prvým predsedom sa stal Ján Valentovič. V 90. rokoch zmenil názov na Fan-Klub Spartaka a mal zhruba 150 členov. Na štadióne kotel a s ním aj Alky Fans sídlia na západnej tribúne, v tom čase nekrytej, smerom k Severnej. Bývalo nás vtedy v kotly asi 200. Túto lokalitu sme “okupovali” 2 roky a na tom území vznikol legendárny chorál – Spartak, Bílí Andelé. Predlohou k nemu bola v tom čase známa pieseň Go west od skupiny Pet shop Boys, ktorá bola hitom na všetkých štadiónoch Európy. Z domácich zápasov stojí za zmienku len derby. V tom čase sú belasí na vrchole a ich sebavedomie je podporené veľkou účasťou u nás. Situácia nám samozrejme nevyhovovala, ale nebolo jasné dokedy bude kríza trvať. Našťastie už o rok sa malo všetko zmeniť!

Zo začiatku nič nenasvedčovalo tomu, že pre nás nastáva “zlatá éra”. Prišiel nový tréner, Karol Pecze, a hneď prvé 2 zápasy prehral. V ďalšom kole prišlo víťazstvo na Interi 3:1 a to sa už začali fanúšikovia pýtať, či je to pravda… Nebývalo zvykom, že by Spartak vyhrával vonku! Nasledujúci domáci zápas prišla Dukla BB a Kotel bol opäť na Západnej. Skromná návšteva, necelých 3 tisíc divákov videla vysoké víťazstvo 4:1, skvelú útočnú hru a po dlhej dobe atmosféru, do ktorej sa okrem kotla zapojil celý štadión! Mohutné „Trnava do teho!“ nebývalo takou samozrejmosťou. V 80. rokoch to bolo raz začas, aj pri vysokých návštevách. Fanúšikovia zrejme podvedome spomínali na zlaté majstrovské časy a duchu porovnávali výkony mužstva s Malatinského érou, to ale nebolo možné! Život predsa prináša zmeny a zabudnúť na všetko dobré čo nám Spartak prináša do života, len preto že sa mu nedarí je krátkozraké… Treba vždy spomínať na to dobré a dúfať, že sa to raz zmení a my sa vrátime na výslnie! Presne to sa aj malo postupne stať. Stovka k stovke, tisícka k tisícke stúpal záujem o Spartak. Až prišla 1.návšteva nad 10 tisíc divákov na zápas proti DAC-u. To už sme ale začali pociťovať nesympatie zo strany SFZ a na Južnej, kam sa opäť vrátil kotel, vyrástol nezmyselný plot, ktorý znížil kapacitu asi o 800 miest. Práve na tom mieste vždy býval Kotel, takže sme na čas chodili na vyššie poschodia Južnej. Samotný kotel zažíval svoje najlepšie obdobie. V priemere 1000 fans bývalo železným pravidlom takmer na každom domácom zápase. Hľadisko zaplavili stovky, tisíce šálov, ktoré sa dvíhali nad hlavy počas klubovej hymny! Okolo ihriska viseli desiatky zástav, s názvami fanúšikovských skupín Spartaka z celého Slovenska! Pred začiatkom zápasu leteli s kotla stovky papierových stúh. Po každom góle nastala obrovská radosť! Ľudská vlna často v nadšení zmietla všetko čo jej stálo v ceste. Ploty oddeľujúce priaznivcov od ihriska často nevydržali obrovský nápor tiel a nasledoval útok ďalšieho, nového nepriateľa – políciu a usporiadateľov! V 90. rokoch často nezmyselné zákroky bezpečnostných zložiek viedli k veľkej nenávisti a nedôvere v tieto zložky a pri každej možnej príležitosti sa im ich “práca osladila”.

Z výjazdov sa stávali „dobyvateľské výpravy“ a slovenské mestá sa stali miestom spartakovských osláv. Najväčší zápas nás ale čakal na jar. Derby! Toto slovo v tej dobe získalo nový význam. Už počas zimnej prestávky sme predpokladali 20-tisícovú návštevu nášho štadióna! To sa aj potvrdilo a slovenská verejnosť obrátila svoju pozornosť do Malého Ríma na skutočne najväčšie slovenské derby! Mesto žilo futbalom, stretnutie bolo už pár dní pred začiatkom vypredané a na štadióne sa schádza nad 25-tisíc divákov! V hosťovskom sektore sa schádza asi 800 belasých, ktorí sú nám zdatným súperom, avšak máme vďaka veľkej podpore celého štadióna jasnú prevahu! Už samotný vstup na Južnú trval neuveriteľných 45min.Táto námaha stála zato, lebo v kotly sme mali asi 2 tisícky fanatikov, čo bol náš doterajší rekord! V hľadisku boli desiatky tlakových trúb, zápas pripomínal aj podľa trénera Peczeho bundesligu. Niektorí z nás si možno spomenuli na PVP proti VfB Stuttgart…Veľká škoda, že sme nezvíťazili, pretože sme si to zaslúžili! Víťazstvo v derby začínalo mať väčší význam ako titul v lige! Presne ako pri iných veľkých derby zápasoch celého sveta…

Alky Fans sa teda napevno dostali do nášho života a boli vidieť vo všetkých kútoch Slovenska. Na východ cestovali desiatky fanatikov, do Košíc na VSS to boli obvykle asi 2 stovky. Stále medzi nami vládlo priateľstvo ,takže aj ich návštevy k nám boli početné. Okrem nich máme dobré vzťahy paradoxne aj s dávnym nepriateľom – Nitrou a všetci spolu vytvárame koalíciu Antislovan. Na druhej strane bola koalícia Slovan, Žilina, Prešov. Chodili sme autobusmi, ale aj vlakmi a cestou vládla výborná atmosféra a zábava. V tej dobe vzniklo množstvo kamarátstiev, ktoré vydržali dodnes a niektoré z nich dali možnosť vzniku novej fanúšikovskej skupiny – RBW. Stále to však to boli Alky Fans, ktorí určovali život v kotly. Nasledujúci rok do Trnavy zavítal košický VSS a s ním asi 2 stovky priaznivcov. Bola to ich posledná veľká návšteva, aj pretože sa vzťahy medzi nami začali zhoršovať… Viac ako 17-tisíc divákov videlo vysoké víťazstvo Spartaka, opäť v skvelej atmosfére. Už za 30 minút vedieme 3:0 a v kotly polícia rezignuje na náš pravidelný pogólový nábeh na plot… Sezóna priniesla celý rad zaujímavých zápasov, či doma, pri často 10-tisícovích návštevách, alebo vonku so stovkami fanúšikov. Opäť 20-tisícová kulisa doma so Slovanom a najväčší výjazd na derby s asi tisíckou fanatikov. Tento zápas poznačili pozápasové incidenty medzi tradičnými nepriateľmi, ale najmä jednostranný nábeh polície výhradne len do nás! To však iba posilnilo našu nenávisť! Nasledujúce derby doma sú belasí tvrdo atakovaní a musia hľadať útočisko v trnavskej pivnici – reštaurácii pod Južnou. Prichádzajú pri tom o veľké množstvo suvenírov…V tejto sezóne sa nám darí aj v slovenskom pohári a neopakovateľné spomienky zostali z úspešnej semifinálovej odvety, doma proti banskobystrickej Dukle. Prvý zápas vonku prehrávame 1:0 a odveta pred historicky rekordnou návštevou sa nevyvíja dobre. Polčas prehrávame 0:1, ale druhá polovica priniesla uragán a víťazstvo 3:1 znamenajúce účasť vo vranovskom finále proti Humennému. Oslavy po tomto zápase boli veľmi búrlivé a vo vtedy populárnom podniku Stará Pizzeria sa oslavuje až do rána… Do Vranova na finále vyrazí početná enkláva fanatikov Spartaka. Autobusmi, autami, ale aj vlakmi sa cez celé Slovensko vypraví dvetisíc fans. Na naše veľké sklamanie s outsiderom prehrávame 2:1. Zrejme má na tom podiel prakticky domáce prostredie Humenného – Vranov je cca 30km od Humenného, ktoré mu tak „šťastne“ priklepol SFZ… Tomuto zápasu predchádzal aj divoký domáci ligový duel, práve s Humenným, keď nám rozhodca vylúčil 2 hráčov. Pozápasová inzultácia hosťujúceho brankára Bučeka, ako aj rozhodcu jedným našim fanúšikom vyvolala celý rad sankcií zo strany nenávideného SFZ. Polročné tresty pre Gabriela a Hrabala, odrátané body, vysoká finančná pokuta a uzavretie ihriska svedčia o nenávisti SFZ voči nám! Duel bez divákov odohrávame v rámci slovenského pohára a v okolí štadióna sa nás napriek tomu schádzajú stovky a vytrvalo povzbudzujeme milovaný Spartak! Vďaka 3.miestu v lige máme možnosť hrať v Interpohári proti SC Karlsruhe a asi 8 tisíc divákov vidí remízu 1:1. Z Nemecka prišlo asi 60 fanúšikov a tí mohli oceniť náš dobrý support!

Ďalšia sezóna sa celá niesla v réžii Spartaka a až jej záver začali režírovať hollywoodski filmári – Rezešovci z Košíc! Hneď 1.výjazd nás zavial na pôdu najväčšieho rivala na titul -Košíc! Zišlo sa nás tam asi 400! Väčšina vlakom, ale našlo sa 30 fanatikov čo prišli lietadlom! Majitelia 1.FC Košice si pre nich typickým, primitívnym a pre normálne zmýšľajúceho fanúšika neprijateľným spôsobom kupujú priazeň svojich divákov voľným vstupom, párkami zadarmo a gýčovitými tričkami. Finta príliš nezabrala, a ani 30 tisíc buranov nás nemôže ohroziť a v hľadisku je väčšinou počuť nás! V závere prichádzame o dôležité 3 body. Doma hráme pred priemerom 14,5 tisíca divákov a užívame si skvelú jazdu za titulom! Celú jeseň jasne dominujú lige Spartak a jeho fans! Na derby je v hľadisku tehelného poľa 22 tisíc divákov. Je to vrchol jesene! Po našom úvodnom góle sa zdá, že dobrých 10 tisíc je z Trnavy! Po 3 góloch v našej sieti sa títo „pseudofans“ otáčajú Spartaku chrbtom, takže naisto môžeme hovoriť o 3 tisíckach fanatikov Spartaka. Je isté, že na štadióne boli aj ďalší Spartakovci, ale tí bohužiaľ neboli s nami v hosťovskom sektore, takže ich počet sa presne určiť nedá… Naproste úžasná ale bola cesta do Bratislavy špeciálnym vlakom s 12 vagónmi. Dav ľudí sa vyrojil do ulíc nášho nepriateľa, ktorý mohol zostať len v nemom úžase! Ľudský had sa cez jazero Kuchajda na Novom meste tiahol skoro pozdĺž skoro celého jeho obvodu! Celú sezónu sme napredovali a až jej záver nás poznačil… Do Prešova nás prišli asi 3 stovky a na prvý „záhadný“ zápas do Bardejova asi 500! Na naše sklamanie, s outsiderom záhadne prehrávame 2:1, keď si od tých čias nenávidený brankár Fišan, hádže loptu do vlastnej siete! Po zápase zablokovávame hráčom autobus a apelujeme na ich hrdosť a česť! Zdalo sa, že úspešne…
Predposledné kolo máme doma derby a štadión je opäť preplnený a konečne vidí víťazstvo nad nepriateľom 4:0! Nádej je stále živá a všetko máme vo svojich rukách. Na posledné kolo ideme do Rimavskej Soboty a sme jasný favorit! Stačí výhra a titul je náš! Všetci sme tomu verili, teda aspoň my – fanúšikovia… Dejiny Slovenska nepamätajú takú inváziu! Odľahlosť lokality a sťažené vlakové spojenie vyženie na cesty stovky trnavských áut a desiatky autobusov! Je veľmi horúci júnový deň a my z Trnavy v kolóne vyrážame už asi o 10 hodine. Cestou stretávame na každej zástavke stovky fanatikov. Všade sa spievajú chorále. Z okien áut znie nový hit, Spartakovská od D.T.N.L. Pred Rimavskou vytvárame ohromnú, niekoľkokilometrovú kolónu a v štýle talianskych tifosi, s trúbiacimi klaksónmi áut ohromujeme celé mesto! Vykláňame sa z okien, mávame šálmi, vlajkami a neúnavne povzbudzujeme! Všetky miestne podniky okupujú invázne jednotky Spartaka. Na samotnom štadióne sa nás odhadom schádza asi 5000, čo je pri celkovej návšteve 11 tisíc divákov fantastické! Neustále ženieme Spartak vpred a na našu obrovskú radosť dávame vedúci gól! S pribúdajúcimi minútami viac sledujeme časomieru v neblahej predtuche čohosi nekalého… Atmosféra slabne a po vyrovnaní je na bode mrazu. Možno už začíname tušiť košické sprisahanie, najmä po odhalení prítomnosti jedného ich vysokého funkcionára…V hektickom a najmä zmanipulovanom závere nám rozhodca najprv prisúdi na našu obrovskú radosť penaltu, ktorú ale za záhadných okolností odvoláva! Naši hráči sa nedokážu spamätať zo šoku a vzápätí totálne dekoncentrovaní inkasujeme. Väčšina našich fans ani nepostrehla tieto zmeny a nadšene oslavuje penaltu… Po precitnutí zo šoku a následnej strate titulu sa hnev davu obracia na miestny štadión, ktorý razom ľahne v troskách! Cesta domov je pravým opakom dopoludnia… Do neskorých hodín rozoberáme, čo sa vlastne stalo. Časť ľudí v hneve zavrhne svoj klub – niet sa čo čudovať! Okolnosti tohto zápasu sú nám dodnes nejasné! Pravdu sa asi nikdy nedozvieme…A vlastne na čo?! Pravý fanúšik svoj klub nikdy neopustí a prenesie sa aj cez takéto peklo! Ďalší život nás mal presvedčiť, že to tak skutočne je! Končila sa éra Karola Peczeho, ktorá priniesla veľký rozmach fanúšikovského hnutia v Trnave. Pobláznila celé mesto a dala vzniknúť novému fenoménu zvanému lokálpatriotizmus! Práve v tej dobe sme si začali uvedomovať svoje korene a právom sme na ne boli hrdí! Objavili sme v sebe lásku ku klubu, ktorá už väčšine z nás mala zostať dodnes! Zažili sme úžasnú atmosféru preplnených tribún, z ktorých sa niesli naše chorále oslavujúce Spartak! Niekoľkotisícové návštevy boli aj na priateľské zápasy. A predovšetkým nám zachutili víťazstvá!
Po nešťastnej Rimavskej prichádza v klube k zmenám. Vedenie našlo rýchlo vinníkov. Odolalo štvoricu hráčov a predovšetkým trénera Peczeho! Na naše prekvapenie nominovalo ťažkého slovanistu – Galisa! Väčšina z nás bola viac ako prekvapená! Galis nebol v Trnave príliš populárny, skôr naopak. O to väčšie však bolo prekvapenie, keď na jeho 1. tréning prišlo 2 tisíc Bilích Andelov! Rekord, ktorý na Slovensku nikto neprekonal. Z rozprávania starších Spartakovcov vieme, že aj za čias Malatinského na jeho majstrovských chlapcov chodili stovky ľudí aj na tréningy, dokonca sa predávali na ne lístky! Teraz tu ale bol nepriateľ a navyše sme mali v mysliach nešťastnú Rimavskú… O to viac nás prekvapil záujem ľudí o klub!

Vzhľadom na účasť v Pohári UEFA štadión prešiel rekonštrukciou a kapacita sa znížila na 18 600 len sediacich divákov. Samotnému kotlu to skôr neprospelo… Pravý fanúšik nepotrebuje pre svoje pohodlie stoličku. Atmosfére viac prospeje keď sme na nohách a v strehu, než pohodlne usadení popíjame pivo a lúskame tekvicové jadierka. Tak častokrát ani nestihneme zakričať gól…

Už na 1. domáci zápas prichádza 16 tisíc Bílích Andelov a neprajníkom, prorokujúcim hlboký prepad zapcháva ústa! Opäť sa nesieme na víťaznej vlne a ligu väčšinou ťaháme my. V ďalšom veľkom derby porážame Slovan 4:1 a všetko vyzerá byť v najlepšom poriadku. V pohári UEFA, po postupe cez maltského súpera dostávame grécky PAOK Solún. Konečne máme možnosť vyskúšať si konfrontáciu s vyspelým európskym fanklubom! Lebo PAOK, to je grécka legenda a my to dobre vieme! Atmosféra na gréckych štadiónoch je vždy búrlivá, preto sa veľmi tešíme na zápasy! Do Grécka, napriek nákladnej preprave prichádza asi 40 Bílích Andelov. Po šokujúcom úvode vedieme už 3:0, no nakoniec prehrávame 5:3 a všetci s napätím očakávame odvetu. Celé mesto sa teší na odvetu. Na štadióne je vyše 17 tisíc priaznivcov a asi 500 fanatikov PAOK-u. Sú skvelí a zanechávajú v nás hlboký dojem. My v ničom nezaostávame a neúnavne ženieme svojich vpred, ale žiaľ nestačí to na postup a prehrávame 0:1. Po zápase nadšene tlieskame gréckym fans a z ich tábora aj smerom k nám zaznie uznanlivý potlesk! Pár ľudí si s nimi mení šále a život ide neúprosne ďalej. Počas jesene stoja za zmienku zápasy v Petržalke, je nás asi 2000 svedkami skvelého obratu, v Ružomberku, 500 našich po zápase okúsi tvrdú demenciu miestnej polície a predovšetkým výjazd smer Trenčín. Na zápas k nim cestuje nad 6 tisíc Bílích Andelov a vo fantastickej atmosfére vybojuje víťazstvo 3:2. Na Sihoti je 16 tisíc divákov a medzi priaznivcami Spartaka a Trenčína sa nadväzujú kontakty, ktoré ale nemajú dlhé trvanie. Mohla za to slabá životaschopnosť trenčianskych fans. Skončila doba, kedy sme prejavili ľútosť nad slabými! To je predsa cesta do záhuby! Treba spomenúť, že v tom čase vznikla ďalšia významná fanúšikovská skupina Spartaka – R.B.W. – Red Black Warriors! Legendárna formácia, ktorá si podmanila celé Slovensko! Jej členovia dokázali aktívne brániť česť a meno klubu a jeho priaznivcov pred každým nepriateľom! Zostávali verní Spartaku aj počas ťažkých rokov, keď sa od neho odklonila väčšina fans. Patrili k priekopníkom choreografií na Slovensku. Po čase boli jedinou vedúcou silou na štadióne. Sezóna v mnohom pripomína tú minulú a my opäť prehrávame boj o titul s Košicami. Novinka – už nás nespája priateľstvo, ale hlboká nenávisť! Dôvody, prečo tomu tak je, netreba nejak zvlášť rozvíjať. Arogantné vedenie východniarov, neskrývaný obdiv ich fanúšikov k nášmu odvekému nepriateľovi – Sparte Praha. Naopak, naše sympatie mal náš dávny priateľ a ich úhlavný nepriateľ, Baník Ostrava! Tu treba spomenúť, že naše cesty sa napriek rozdeleniu Československa nerozišli, ale práve naopak, ešte viac sa posilnila družba! Už na jeseň, v 1994 roku sme po našej úspešnej ceste z Bardejova vyrazili na 2. deň na Moravu do Starého Mesta za Baníkom a nadviazali sme priateľské vzťahy s novou elitou Baníkovcov. Položili sa tak základy niekoľkoročnej družby. Od tej doby boli pravidelné cesty na trase Trnava -Ostrava, Otrava – Trnava. Družba určite pomohla obidvom stranám, aj keď treba priznať, že viac sme z nej ťažili my a to bolo zrejme neskoršou príčinou jej krachu…

Nakoniec sezóna nedopadá úplným fiaskom a vo finále pohára porážame nenávidené Košice v Bratislave 2:0.Vďaka tomu máme možnosť si s nimi zahrať Superpohár – tzv. Matičný. Zápas sa odohráva v Nitre, spojenca Košíc a navyše s účasťou asi 10 sparťanov. Je leto a je jasné, že na nepriateľské územie nepôjdeme v plnej sile. Vo vlaku je nás ráno asi 150 a v dobrej nálade sa práve učíme nový hit – Rozkopal som slovanistu! Po príchode stihneme ponaháňať domácich, aj s ich sparťanskými spojencami. Po krátkom boji s políciou vyrážame smer štadión. Po chvíli niekto ohlási príchod košických autobusov a my im ideme oproti…Výsledkom je niekoľkominútový boj a naše veľké víťazstvo, ktoré si na štadióne patrične vychutnáme! Navyše, naši víťazia 3:1, tak máme za sebou skvelý deň!

Hneď 1.zápas nového ročníka ideme do Košíc a ide nás k nepriateľovi asi 150. Na štadione, ani v uliciach, nenachádzame žiadny odpor, a tak si to poriadne vychutnávame. Skvelý support, víťazstvo 1:0, čo viac si na ďalekú cestu domov priať! Inak nie je toho moc, na čo by sa vtedy dalo spomínať. Titul znovu vyhrali belasí a práve v poslednom kole cestujeme k nim. Je nás asi 100, čo je žalostný nepomer k minulým rokom. Sezónu pred tým nás bolo na Tehelnom poli na dvetisíc!

Koniec 90.rokov nás opäť zastihol v kríze a v sezóne 2000/2001 opäť neslávne vypadávame! Čo sa dá povedať o tejto dekáde? Priniesla nám búrlivé zmeny v spoločnosti, v ktorej sme sa skúšali a treba povedať, že aj dokázali presadiť viac-menej úspešne. Fenomén Spartak Trnava bol tu a Slovensko ho vnímalo a rešpektovalo!